Historia Mestskej časti PODSADEK a Základnej školy Podsadek, Stará Ľubovňa

Podsádok

      Prvý raz sa Podsádok objavuje v chotárnej listine Starej Ľubovne z r. 1364 pod názvom

„ Heichen“. Spĺňal rolu Ľubovnianskeho podhradia.

     Obec bola v bezprostrednom susedstve dvoch ďalších osád: Jozefoviec a Frankoviec. V 18. stor. začali všetky tri osady rapídne vymierať. Vtedy sa Jozef II. R. 1787 rozhodol usadiť v nich 40 rodín sliezskeho pôvodu. Ale ani takto sa nepodarilo zachrániť situáciu a Jozefovce a Frankovce okolo r. 1830 definitívne zanikli. Zostal len Podsádok.

     Obec bola poľnohospodárskeho charakteru. Kedysi bola aj huta, založená pravdepodobne sliezskymi obchodníkmi. Rudu na spracovanie dovážali zo Spiša. Mnohí hutníci po zániku podniku odišli do Rumunska a usadili sa v Oravite pri Temešvári. Iní sa rozišli po susedných obciach . Časť obyvateľstva Podsádku sa dávnejšie zaoberali aj kamenárstvom. Z vrchu Marmont v Ľubovnianskej vrchovine ťažili v dnes už opustenom kameňolome červený, hľúznatý kalpionelový vápenec, ktorý sa výborne hodil nielen na stavebné ciele, ale kresaním, brúsením a leštením vytvárali z neho „ marmontský mramor“ aj pomníky a dosky, ktoré dodávali aj do Maďarska a Poľska.

       Sovietska armáda oslobodila Podsádok bez výstrelu 24.01.1945. Dňa 05.02. bola rozpustená stará správa obce a zriadený bol MNV. Obyvateľstvo prispelo svojimi prácami k rekonštrukcii zničených mostov, ciest, a iných objektov a tak napomohlo postup osloboditeľov ku konečnému víťazstvu.

Poloha obce Podsadek

     Obec Podsadek sa rozprestiera na južnom svahu kopca Ľubovnianskeho hradu. Jej staršia časť leží na ľavom brehu rieky Poprad oproti starému slobodnému kráľovskému mestu Stará Ľubovňa. Novšia časť obce leží jednak v údolí zvanom „ Na lúke“ a jednak na juhovýchodnom svahu kopca „ Lysá hora“. Najstaršiu časť obce nazývajú miestni obyvatelia „Podsadek“ alebo „Sadek“, tú časť, čo sa tiahne údolím potoka smerom k Ľubovnianskemu hradu, volajú „na lúke“ a konečne časť obce pod Lysou horou volajú „Majer“.

      Vzdušná vzdialenosť od Ľubovnianskeho hradu do obce je 1000 metrov a na námestie v Starej Ľubovni 1900 metrov. Obec sa nachádza 519 metrov nad morom, čo je v porovnaní so Starou Ľubovňou o celých 29 metrov nižšie.

       Do Podsadku sa možno dostať štátnou cestou priamo z mýta pred Starou Ľubovňou. Cesta sa udržuje, je asfaltová, možno po nej ísť automobilovým dopravným prostriedkom rozličnej veľkosti. Zo Starej Ľubovni sa peši možno dostať do Podsadku aj chodníkom, a to Nižnou ulicou popri rieke Poprad. Cez rieku Poprad vedie visutá lavica, ktorou sa možno dostať priamo do obce.

       Obec je napojená na autobusovú sieť. 

       Okrem spomenutej Starej Ľubovne susedí obec Podsadek aj s obcou Chmeľnica, s ktorou sa viažu spoločné osudy k dávnej minulosti, lebo obidve obce patrili priamo k Ľubovnianskemu hradu. Chmeľnica je od Podsadku vzdialená 3 km a obe obce spája poľná cesta, vedúca popod kostol a cintorín v Podsadku, popod Predné a Zadné Hajtovky popri Sosninách. Hoci je to iba poľná cesta, dá sa po nej jazdiť v čase, keď neprší  aj motorovými, osobnými i nákladnými autami. Ďalšou susednou obcou je Matysová, vzdialená od Podsadku 5 km. Aj obec Matysová je spojená s Podsadkom iba poľnou cestou, vedúcou cez Bystrinu popod Marmon. Touto cestou sa však dá jazdiť povozmi na dobytčí záprah alebo chodiť peši, lebo na ceste do Matysovej treba prekonať výšku okolo 200m. Samotná Matysová leží o 100m vyššie nad morom než Podsadek. (Podsadek 519m nad morom, Matysová 600m nad morom.)

Najstaršie dejiny a vznik obce

      Presný dátum kedy obec vznikla, nevieme. Dejiny Podsadku sa však viažu k dejinám Ľubovnianskeho hradu a mesta Starej Ľubovne. Podsadek je zrejme jednou z najstarších obcí pod Ľubovnianskym hradom a v jeho blízkom okolí. Z dostupných archívnych materiálov Mestského múzea v Starej Ľubovni sa dozvedáme, že tunajšia obec sa po prvýkrát v dejinách spomína v prvej polovici 15. storočia (roku 1412) pod menom Josefstadt, a to v súvislosti s tým, že sa tu od 16. februára do 25. marca 1412 konali rytierske hry. Dejiskom rytierskych hier boli obce Josefstadt a Horgarten, ktoré patrili priamo k hradu. Majiteľom Ľubovnianskeho hradu v tom čase bol poľský kráľ Vladislav, ktorý ho dostal do zálohy spolu s ostatnými 13 spišskými mestami od uhorského cisára Žigmunda Luxemburského za        37 060 českých groši. Na rytierske hry na Ľubovniansky hrad boli pozvaní mnohí európski panovníci s celými kráľovskými sprievodmi. Bola to nevšedná udalosť a na vtedajšie pomery veľkolepá. Spomeňme len, že za necelých 6 týždňov trvania hier sa spotrebovalo 6312 sliepok, 28 vykŕmených volov, 382 oviec, 16 000 vajec, 814 akov vína 814 akov liehovín

Stravu účastníkom rytierskych hier pripravovalo 116 kuchárov a pekárov.

       Iných písomných historických dokladov o počiatku a vzniku tunajšej obce zatiaľ po ruke nemáme, hoci písomného materiálu na hrade ešte v čase 2. svetovej vojny bolo mnoho. Posledný majiteľ hradu gróf Ján Zámojsky mal svoju rodinnú kroniku a množstvo dokumentačných listín, ktoré sa týkali aj minulosti obce Podsadek. O tomto písomnom materiáli by mali vedieť tí zamestnanci, ktorí tam pracovali, prípadne spravovali majetok. Domnievame sa, že gróf Zámojsky mal viacej historických dokladov o tom , že tunajšia obec je z čias 1. polovice 15. stočia, a že sa menovala Josefstadt. Zámojsky práve s týmto obdobím histórie obce Podsadek musel byť veľmi dobre oboznámený, lebo to bol práve on čo navrhol, aby kostol, ktorý sa v Podsadku postavil bol zasvätený sv. Jozefovi. A tak z historického názvu Josefstadt ostala pamiatka v podobe kostola s hlavným oltárom zasväteným sv. Jozefovi. Nakoniec teda z Josefstadtu ostal iba patrón obce Jozef, ktorý miestnym obyvateľom pripomína dávnu minulosť ich predkov.

         O tom, že gróf Zámojsky mal prvé slovo a vari i posledné a rozhodujúce pri voľbe patróna obce, netreba zvlášť zdôrazňovať a dosvedčí   to aj mnoho starých obyvateľov, ktorí boli uňho zamestnaní. Spomenieme aspoň niektorých : napr. Štefan Reľovský, terajší kostolník – 65 ročný, Jozef Damič – 79 ročný, Jozef Sedlák – 72 ročný a mnohí iní. Gróf Zámojsky nerozhodoval zrejme iba o voľbe patróna obce, ale temer o všetkých životných otázkach obce.

Prvé písomné záznamy ZŠ

      Prvé písomné záznamy o ZŠ sú z roku 1789, ďalej z roku 1883. Obšírnejšie dejiny školy sú zaznamenané až od školského roku 1922/23. K nahliadnutiu poslúžila „ Kronika – rímsko – katolíckej ľudovej školy v Podsadku“.

     Škola patrila cirkvi. Bola to drevená budova s malými oknami, hlinená dlážka, vykurovalo sa v peciach.

     V školskom roku 1922/23 školu navštevovalo spolu 27 žiakov, 15 chlapcov a 12 dievčat.

     Podľa ročníkov to bolo nasledovné:

1. ročník:                2 žiaci

2.-3. ročník           13 žiakov

4.-6. ročník           12 žiakov

     Výchovnú a vyučovaciu činnosť viedol učiteľ a správca školy Štefan Kolodzey, diplomovaný riadny učiteľ narodený 14. apríla 1900 v Starej Ľubovni. Diplom maďarský nadobudol v štátnom učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi, dňa 18. apríla 1919 a spôsobilosť slovenskú v Prešove dňa 25. novembra 1922. Učiť začal prvýkrát dňa 5. októbra 1919. Okrem povinných predmetov učil aj náboženstvo. Spolupôsobilosť a dozor nad školskou prácou mal Ján Šterbák – farár v Hogbarte (terajšia Chmelnica). Tak sa učilo v starej škole až do roku 1938. Detí v obci pribúdalo a priestory v starej škole boli nevyhovujúce. Obec si postavila aj keď s ťažkosťami novú školu. Školský rok 1937/38 sa začal v novej budove. Mala dve triedy, kabinet a správcovský byt. Počet žiakov v tomto školskom roku bolo v 1. triede 34 a v 2. triede 29 žiakov – spolu 63 žiakov. V priebehu školského roka bola štátna meštianka v Starej Ľubovni premenovaná na obvodnú, ku ktorej sú priradené ja ľudové školy v okolí 4 km, teda aj žiaci z Podsadku a to 6., 7., 8. ročník.

     V tomto školskom roku škola pracovala pod vedením riaditeľky p. M. Zimovej a p. učiteľa J. Kováča. Školu v tomto školskom roku zachvátil brušný týfus s tragickými následkami. Zomreli dvaja žiaci. Obidvaja cigáni. Okrem niekoľkých žiakov choroba zachvátila aj učiteľa. Toto všetko sa odzrkadlilo aj v prospechu a dochádzke.

Tento školský rok bol bohatý na iné dôležité udalosti. Všetky štátne, či cirkevné sviatky sa dotkli školy. Úmrtie prezidenta Masaryka, výročie úmrtia M.R. Štefánika a iné.

     Školský rok 1937/38 pre celoštátne školské slávnosti poriadané v Prahe bol ukončený 22. júna 1938.

Škola sa starala aj o chudobné deti. Podarilo sa jej vybaviť príspevok na „mliečnu akciu“, ale aj „ošacovaciu akciu“ – kde firma BAŤA darovala na Vianoce rodinám s 8 deťmi jeden pár obuvi. Táto školská budova slúži až dodnes. V roku 1948 škola bola premenovaná na školu „národnú“. Ďalej treba spomenúť úpravy, ktoré sa udiali v rokoch 1974/75. Previedla sa prístavba a rekonštrukcia, ako kúrenie, voda, WC a iné.

     V školskom roku 1979/80 bola škola integrovaná. V ZŠ – Podsadek sa učil iba 1. ročník. Žiaci 2. – 4. ročníka navštevovali ZŠ v Starej Ľubovni. Riaditeľstvo školy spravovala Základná škola – Štúrova v Starej Ľubovni.

     Od školského roku 1980/81 je škola čisto s rómskymi žiakmi. Pribudli ročníky 2. – 4.

     Od školského roku 1993/94 má škola vlastné riaditeľstvo pod vedením p.PAULÍNY ŠPESOVEJ.

    V školskom roku 1997/98 navštevuje ZŠ v Podsadku 91 rómskych žiakov.

Školský rok 1997/1998– riaditeľka ZŠ – Mária Kurucová